Ahojte!
Vítam vás pri novej recenzii na knihu Včelia kráľovná od Laury Rubyovej, ktorá
sa stala najlepšou knihou roku 2016. No je vážne taká skvelá ako sa o nej básní?
Pohodlne sa usaďte a čítajte...
Pôvodná anotácia: Láska a strata, mágia a záhady, vina a odpustenie. Neobyčajný príbeh o
tom, že tvár, ktorú ukazujeme svetu, sa často líši od toho, kým skutočne sme.
Kostilom je podivné miesto plné zlomov, cez ktoré sa môžete prepadnúť a zmiznúť
naveky. Keď zmizne krásna Roza, nikoho to príliš neprekvapí. Nie je prvá, kto
od bratov O'Sullivanových utiekol. Finn však vie, že tentoraz to bolo inak.
Rozu uniesol nebezpečný muž, ktorého tvár si však nedokáže vybaviť. A ľudia v
meste aj polícia mu už dávno prestali veriť.
Kniha by ma úplne obišla nebyť tej nádhernej obálky,
ktorú si pre nás slovenské vydavateľstvo pripravilo. Ešte viac ma na ňu
nabudilo to, že kniha si drží ocenenie „Najlepšia tínedžerská kniha roka 2016“.
Tu už som si nasadila celkom vysoké očakávania aj napriek tomu, že som toho
o knihe veľa nevedela. Anotácia vyzerala sľubne, obálka je úžasná
a recenzie knihu vyzdvihujú do neba. No opäť sa mi toto všetko spočítalo
a u mňa sa táto kniha stala úplným prepadákom.
Ani jedna postava v tejto knihe sa mi nepáčila natoľko aby
som si ju aspoň kúsok obľúbila a chcela až dokonca vedieť čo sa s ňou
stane. Postavy mi skrátka prišli veľmi nesympatické. Hlavného hrdinu Finna som
mala chuť prefackať, pretože ešte som nečítala žiadnu knihu kde bol tak o ničom
hrdina. Sean mi však prišiel ako dosť fajnový pohoďák, no ten tam bol vpodstate
úplne nepodstatný. Roza sa mi tiež zo začiatku páčila no celý ten nudný dej mi
normálne pokazil chuť k nej (dá sa to vôbec?! :D). Petey mi tiež prišla
ako úplna pohoďáčka, také nevýrazné dievča, ktoré sú v každej knihe, no
tiež tam bola vpodstate úplne zbytočná.
Zo začiatku mi dej neprišiel až taký nudný (to asi preto, lebo som
nevedela aké utrpenie ma čaká potom :D), pretože predsa len...dej je zasadený
do trochu iného prostredí než sme zvyknutý. Všetko sa odohráva v malom
mestečku (asi) Kostilome. Bolo tam málo ľudí, málo miest, takže sa to dobre
pamätalo. No už od začiatku mi prišlo, že autorka nás skrátka vrútila do toho
deja. Tak od strany 100 som si začala uvedomovať, že to bude ťažké čítanie,
pretože ma to prestalo baviť, aleže úplne. Občas som sa od tej nudy aj strácala
v deji a absolútne som nevedela o čom čítam. To bolo aj
v prípadoch kedy som nevedela či sa to Finnovi iba zdá (či je to skrátka
len v jeho hlave) alebo či to je v Kostilome. Čo je však plus, kniha je
obzvláštnená tým, že Rozy je Poľka a v knihe bolo použitých aj pár
poľských slovíčok. Ďalšie plus je, že v knihe nie sú dlhé popisy miest ani
postáv.
Doteraz nechápem ako takáto veľmi nudná kniha mohla
získať tak dobré ocenenie. Ak nechcete umrieť nudou, tak vám túto knihu veľmi
neodporúčam. Knihe dávam 2*/5* za fakt nádhernú obálku a poľštinu.
Za
recenzný výtlačok chcem veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Albatros Media.
Knihu si môžete kúpiť TU.
Žiadne komentáre