Pravda je niekedy ďalej, než si myslíme║Toto je celá pravda- Lygia Day Penaflor

Ahojte! Začiatkom februára sa na pulty kníhkupectiev dostala novinka Toto je celá pravda od Lygie Day Penaflor. Mne sa hrozne zapáčila obálka a anotácia vyzerala super tiež, tak som si povedala "prečo nie?" a išla som do nej. Takže sa pohodlne usaďte a prečítajte si recenziu...

Anotácia (upravená): V knihe sa zoznamujeme so štyrmi kamarátmi Miri, Soleil, Penny a Jonahom. Tí sa stretnú so svojou najobľúbenejšou spisovateľkou a stanú sa z nich nerozlučiteľní priatelia. Teda aspoň do chvíle, kým sa ich najtajnejšie tajomstvá neocitnú v novej knihe Fatimy Ro. A to bude mať katastrofálne následky!

Musím sa priznať, že kniha ma zaujala najmä obálkou. Veľmi milo som prekvapená, že my ako Slováci máme krajšiu obálku v zahraničí. Keď som bola cez jarné prázdniny v Bratislave, obkukávala som anglickú verziu a tú by som si pravdepodobne nikdy nekúpila :D. Čo ma ešte mega potešilo bola oriezka. Na nej môžeme vidieť 2 odkazy: „POVEDZ MI VŠETKO“ a „NIKOMU TO NEVIEM“. Takže, som na ľudí z CooBoo veľmi hrdá, že si dali prácu s novou obálkou a krásnou oriezkou (tú oriezku nemajú ani v zahraničí). A myslím, že tu s pochvalou asi, bohužiaľ, končím.

Keď som si čítala anotáciu, v hlave som mala myšlienku typu „toto si musíš prečítať“, „je to niečo nové“ alebo „také niečo si ešte nečítala“. Naozaj kniha mala veľký potenciál. Ten nápad bol strašne super. Tešila som sa, že príde konečne niečo nové. Samozrejme, s niečím takým prichádzajú aj určité očakávania. A ja som po prečítaní knihy zostala sklamaná. Celá kniha mi prišla akoby sa tam nič nedialo. Dej proste zastal na jednom bode, aj keď sa tam dialo kopu vecí. Neviem to ani vysvetliť, proste ako keby bola kniha na jednom mŕtvom bode. Mnoho pasáží bolo v knihe úplne nepodstatných. Určite by som sa s tým ešte viac pohrala a vyškrtla niektoré slová alebo zopár (dosť) viet, lebo tam boli nanič. Čo sa mi naopak páčilo, bolo to, ako kniha bola písaná. Boli to jednoducho rôzne rozhovory, články, textové správy, maily alebo aj úryvky z tej knihy, ktorú „napísala“ Fatima Ro.

Najviac ma však mrzelo, že som si k žiadnej postave nevytvorila žiaden „vzťah“. Najviac sa mi pozdávala Soleil, tá bola čistá frajerka a mala som ju veľmi rada. Penny bola taká neutrálna osoba, že ak by tam nebola, tak by mi ani nechýbala. Až na konci sa s ňou začalo niečo riešiť, ale mne to už bolo jedno, lebo ma to až tak nebavilo. Miri bola tak hlúpa, že ak by som bola pri nej, tak sa neudržím a asi ju prefackám nech sa zobudí. Fatima Ro išla teda absolútne mimo mňa a Jonah sa mi páčil iba po určitú časť (pochopíte, ak si prečítate, pretože prišiel asi prvý a posledný obrat v deji).

Podľa mňa tam boli veľmi zle vykreslené emócie, pretože mne nebolo napríklad nikoho ľúto (ak by to bolo lepšie vykreslené, tak by som v niektorých pasážiach asi aj plakala alebo bola nejako šokovaná). Miestami mi to prišlo dosť chaotické a zmätené. No a ten koniec radšej nekomentujem, lebo to je kapitola sama o sebe ako zle spravené to bolo. Kniha bola ťažký priemer a hodnotím ju na 3*/5*. Ako oddychovka to je celkom fajn, ale nemajte veľké očakávania.

Za recenzný výtlačok chcem veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Albatros Media. Knihu si môžete kúpiť TU.