Strata blízkej osoby v krátkom YA príbehu║Pôjdem tam, kam pôjdeš ty- Nina LaCour



Veľmi rada čítam contemporary knihy, ktoré nie sú len o tuctovej romantike alebo otrepaných hlavných hrdinoch, ktorých vidíme v každom YA príbehu. Knihy, ktoré píše Nina LaCour posielajú stále svetu veľkú „message“. Práve táto kniha Pôjdem tam kam pôjdeš ty rozpráva o strate  blízkej osoby a zaoberá sa práve, podľa môjho názoru, až tabu témami, ktoré by však tabu byť nemali.


Pôvodná anotácia: V tú noc Ingrid sľúbila Caitlin: „Pôjdem tam, kam pôjdeš ty.“ Na druhý deň je však všetko inak. Ingridin náhly odchod zastihne Caitlin nepripravenú. V novom živote bez umenia, smiechu, hudby a radostí, ktoré spolu zdieľali ako najlepšie kamarátky, nenachádza svoje miesto. Nanešťastie tu po Ingrid niečo ostalo. Na papier zaznamenala tomuto svetu a ľuďom v ňom svoje bolestivé zbohom. Caitlin na stránkach plných žiaľu odznova prežíva svoju obrovskú stratu a snaží sa nájsť nádej do budúcna.

Caitlin bola veľmi zaujímavá hlavná hrdinka. Zo začiatku som jej trochu nerozumela, no do konca knihy som si ju veľmi obľúbila a prežívala všetko s ňou. Myslím, že tá nechápavosť súvisela aj s tým, že vo svojom živote som neprežívala takú stratu ako ona. Na druhej strane, hlavne v druhej polovici knihy, mi prišla neskutočne blízko. Jej záľuba k fotografii ma však totálne dostala. Uvidíte, že aj ostatné postavy si obľúbite tak rýchlo, ako Caitlin. Nejde mi nespomenúť Dylan, Taylora alebo Jacksona, ktorých som totálne milovala.

Prísť o najbližšieho človeka je pravdepodobne tá najhoršia vec na svete. No táto kniha by sa jedným slovom dala opísať aj ako nádej. Nadej v lepšie zajtrajšky. Nádej v lepší a bezbolestný život. Nádej... Smútok v tejto knihe sa vám dostane až pod kožu. Budete rozmýšľať ako je niečo také možné. Vzadu vám autorka dokonca ponúka otázky na zamyslenie. A hovorím z vlastnej skúsenosti...dočítať túto knihu a dávať si odpovede na ponúknuté otázky po polnoci nie je vôbec dobrý nápad. Myslím, že doteraz vo mne zostal kúsok Caitlininej depresie a úzkosti. Nehovorím to v zlom, práveže si myslím, že to odrazom dobrej knihy.

Aby som nezabudla. GRAFICKÉ SPRACOVANIE! Už obálka upútala moju pozornosť. Keď som však otvorila samotnú knihu, len som nemo pozerala, čo za nádheru som práve dostala do rúk. Minimalistické a jednoduché kresby knihe dodávali úžasnú „atmosféru“. Myslím, že aj vďaka tým kresbám sa mi kniha páčila o to viac.

Niektoré knihy sú také, že ich obsah si nepamätáte hneď ako dočítate poslednú stránku. Potom sú tu také knihy, ktoré vo vás ostanú. Už vás nepustia. A vy sa divíte ako je to možné. Pôjdem tam kam pôjdeš ty je presne tá kniha, ktorá ma chytila, poriadne vyžmýkala a už nepustila. Síce som nepreliala ani kvapku slzy, zasiahla ma. Hlboko. Nina LaCour zvládla tému samovraždy perfektne. Okrem úzkosti, smútku a depresie, môžete v knihe nájsť aj ozajstné šťastie, pravých priateľov a prvé lásky. Knihe dávam 4*/5*, ale len preto, lebo mi občas prišla zdĺhavá. Z celého srdca vám ju však odporúčam.

Veľmi pekne chcem poďakovať za recenzný výtlačok vydavateľstvu AlbatrosMedia a CooBoo. Knihu si môžete zakúpiť TU.





2 komentáre