Veľmi rada čítam contemporary knihy, ktoré nie sú
len o tuctovej romantike alebo otrepaných hlavných hrdinoch, ktorých
vidíme v každom YA príbehu. Knihy, ktoré píše Nina LaCour posielajú stále
svetu veľkú „message“. Práve táto kniha Pôjdem tam kam pôjdeš ty rozpráva o strate
blízkej osoby a zaoberá sa práve, podľa
môjho názoru, až tabu témami, ktoré by však tabu byť nemali.
Pôvodná anotácia: V tú noc Ingrid sľúbila Caitlin: „Pôjdem tam, kam
pôjdeš ty.“ Na druhý deň je však všetko inak. Ingridin náhly odchod zastihne
Caitlin nepripravenú. V novom živote bez umenia, smiechu, hudby a radostí,
ktoré spolu zdieľali ako najlepšie kamarátky, nenachádza svoje miesto.
Nanešťastie tu po Ingrid niečo ostalo. Na papier zaznamenala tomuto svetu a
ľuďom v ňom svoje bolestivé zbohom. Caitlin na stránkach plných žiaľu odznova
prežíva svoju obrovskú stratu a snaží sa nájsť nádej do budúcna.
Caitlin bola veľmi zaujímavá hlavná hrdinka. Zo
začiatku som jej trochu nerozumela, no do konca knihy som si ju veľmi obľúbila
a prežívala všetko s ňou. Myslím, že tá nechápavosť súvisela aj s tým,
že vo svojom živote som neprežívala takú stratu ako ona. Na druhej strane,
hlavne v druhej polovici knihy, mi prišla neskutočne blízko. Jej záľuba k fotografii ma však totálne dostala. Uvidíte, že
aj ostatné postavy si obľúbite tak rýchlo, ako Caitlin. Nejde mi nespomenúť
Dylan, Taylora alebo Jacksona, ktorých som totálne milovala.
Prísť o najbližšieho človeka je
pravdepodobne tá najhoršia vec na svete. No táto kniha by sa jedným slovom dala
opísať aj ako nádej. Nadej v lepšie zajtrajšky. Nádej v lepší a bezbolestný
život. Nádej... Smútok v tejto knihe sa vám dostane až pod kožu. Budete
rozmýšľať ako je niečo také možné. Vzadu vám autorka dokonca ponúka otázky na
zamyslenie. A hovorím z vlastnej skúsenosti...dočítať túto knihu a dávať
si odpovede na ponúknuté otázky po polnoci nie je vôbec dobrý nápad. Myslím, že
doteraz vo mne zostal kúsok Caitlininej depresie a úzkosti. Nehovorím to v zlom,
práveže si myslím, že to odrazom dobrej knihy.
Aby som nezabudla. GRAFICKÉ SPRACOVANIE! Už obálka
upútala moju pozornosť. Keď som však otvorila samotnú knihu, len som nemo
pozerala, čo za nádheru som práve dostala do rúk. Minimalistické a jednoduché
kresby knihe dodávali úžasnú „atmosféru“. Myslím, že aj vďaka tým kresbám sa mi
kniha páčila o to viac.
Niektoré knihy sú také, že ich obsah si
nepamätáte hneď ako dočítate poslednú stránku. Potom sú tu také knihy, ktoré vo
vás ostanú. Už vás nepustia. A vy sa divíte ako je to možné. Pôjdem tam
kam pôjdeš ty je presne tá kniha, ktorá ma chytila, poriadne vyžmýkala a už
nepustila. Síce som nepreliala ani kvapku slzy, zasiahla ma. Hlboko. Nina
LaCour zvládla tému samovraždy perfektne. Okrem úzkosti, smútku a depresie,
môžete v knihe nájsť aj ozajstné šťastie, pravých priateľov a prvé lásky.
Knihe dávam 4*/5*, ale len preto, lebo mi občas prišla zdĺhavá. Z celého srdca
vám ju však odporúčam.
Veľmi pekne chcem poďakovať za
recenzný výtlačok vydavateľstvu AlbatrosMedia a CooBoo. Knihu si môžete
zakúpiť TU.
Ani jsem netušila, že autorce vyšla další kniha! Díky za tip, to si určitě musím přečíst :)
OdpovedaťOdstrániťMarky (endlessbibliophile)
Jé, za málo! :)
Odstrániť